Andy Profantova

Mať túto hlavu v dvadsiatke, môj život by teraz bol…

… presne taký, aký je.

Urobila by som menej chýb? Možno. A možno by som urobila iné.

Strávila by som menej času v neproduktívnych situáciách? Asi.

Vyjasňovala by som svoje hranice skôr a dôraznejšie? Určite, no aj tak sa stále učím, ako to robiť zdravo.

Robila by som lepšie rozhodnutia? Ťažko povedať, lebo všetky moje rozhodnutia sú súčasťou toho, kým teraz som a všetky moje budúce (aj zlé) rozhodnutia ma ešte budú kultivovať.

Niektoré moje „zlé“ rozhodnutia boli prospešné pre moje vzťahy, lebo som si vďaka nim mohla vyčistiť, s kým môžem počítať, kto mi praje úspech a radosť a kto mi, možno náročne, ale nastaví zrkadlo.

Možno by som život, ktorý teraz milujem, pre seba vyskladala skôr.

Možno by som to, čo je pre mňa naozaj dôležité, mala pomenované skôr.

To všetko nemení nič na fakte, že už niekoľko rokov žijem presne to, po čom som vždy túžila, aj keď som si dlho nevedela ani predstaviť, že takto môže vyzerať šťastie.

Lebo spätne dáva každá skúsenosť zmysel.

Ak vám pri začiatku tej prvej vety prebehlo hlavou iné zakončenie, opýtajte sa sami seba

„Čo s tým urobím?“

Lebo je to váš život.

Lebo ak máte viac, ako 35 rokov, máte určite dostatok zručností svoj život budovať podľa svojich predstáv.

Lebo keď ste dospelí, môžete sa rozhodovať podľa seba, aj keď si vaši rodičia váš život predstavovali inak.

Lebo keď sa rozhodnete prevziať zodpovednosť sa svoje voľby, nemáte sa na čo sťažovať.

Lebo s vedomím, že žijete niečo, čo sa vám celkom nepáči, môže prísť prijatie – že je to tak, ako to je. A hneď potom sa môžete rozhodnúť, že to chcete inak.

Lebo keď prídete na to, že v sebe nosíte presvedčenia, ktoré vás limitujú, dokážete požiadať o pomoc.

Lebo prevziať zodpovednosť za svoj život je odpoveď.

Scroll to Top